Básne-nebásne

K otázke bezpodmienečnej samoty v sobotu o 20:39

19. července 2014 v 20:39 | Dustfinger
Asi už viem, aké to naozaj je, cítiť sa sama.
Pretože teraz sa tak cítim.
Zradila som seba samú.
Zradila som to, kým som.
Zradila a zranila. Zabila.

Asi už viem, aké to naozaj je, cítiť sa sama.
Bola som hlúpa, keď som si myslela, že si to viem predstaviť.
Všetky tie veci - nedokážem na ne zabudnúť.
Všetky tie činy - pre všetkých, len nie pre seba.
Všetko.

Asi už viem, aké to naozaj je, cítiť sa sama.
Ochutnávam beznádej a ľútosť.
Naozaj sa ľutujem?
Chcem prebodnúť tmu okolo.
Chcem zakričať na svet.
Chcem preč tú sľučku z krku.
Nechcem byť sama. Teraz nie...

2014; Dustfinger

osobný Charlie

19. července 2014 v 10:11 | Dustfinger
Báseň stará necelý mesiac. Na svoju vlastnú obhajobu - už som sa pozbierala a po nociach "nekrvácam slzy". To ale neznamená, že som úplne zabudla. Som nútená pripísať otázku "Dá sa to vôbec?" Dustfinger je stelestnená iracionalita. Prečo? Pretože dovolila, aby jej obyčajný cudzinec prevŕtal celú hlavu. Viac k tomu nemám čo dodať.

prinútil si ma
krvácať slzy
a zvracať
srdce
- každé jedno ráno
každé jedno poobedie
každú jednu noc
aké to je
- nemyslieť na teba?
aké to je
- vedieť tvoje meno?
aké to je
- poznať ťa?
vieš vôbec
čo všetko si
spôsobil?
nemôžeš to
vedieť
...

2014; Dustfinger
 
 

Reklama